Empatia
24. 12. 2010
Empatia
Empatia ako vedecký pojem
Slovo "empatia" pochádza zo starogréčtiny. Vyšlo zo zloženia dvoch ďalších slov: "en" a "pátos". "En" znamená do alebo v, inak vyjadrujúc silu, pevnosť, intenzitu. "Pátos" zas cit, ktorý bol v antickom Grécku predovšetkým nositeľom utrpenia a bolesti. Ich spojením dostaneme archaickou angličtinou mierne skomolený výraz "empatia", ktorý tiež znamená silnú emóciu, vášeň. Časti tohto slovíčka sa túlali osve niekoľko storočí, kým ich nedal dokopy v roku 1897 anglický psychológ Edward B. Titchener pri preklade práce nemeckého profesora psychológie Theodora Lippsa na pretlmočenie výrazu "Einfühlung" -vcítenie. Tak sa začalo vedecké používanie pojmu "empatia". Rovnako tak začalo pôsobiť v psychológií niekoľko koncepcií o empatii.
Vedecké poznávanie, a platí to predovšetkým o sociálnych vedách, má tú vlastnosť, že obsahuje mnoho smerov, ktoré si vzájomne protirečia, ale iba v tom, v čom sa mýlia, pričom vo väčšine bodov sa stretávajú a dopĺňajú (parafráza P.A.Sorokina; M. Petrusek a kol., str.7) . Budovanie pojmového aparátu každej vedy sprevádzalo a sprevádza blúdenie. Javy totiž veľmi často unikajú riedkym sieťam pojmov. To o.i. znamená, že jav existuje nezávisle od pojmu. Z toho dôvodu sa medzi vedeckými výrazmi objavujú slová, ktorých pôvodné významy môžu byť akokoľvek jasné, ale cesta k ich obsahom je výzvou. Pojmy majú pre vedu jednu veľmi užitočnú funkciu; iba prostredníctvom pojmu možno rozložiť komplexnú skutočnosť na jednotky, ktoré im umožňujú opísať jednotlivé, pre ne podstatné časti.
Zachytiť jav, ktorý empatia predstavuje, znamená riešiť ťažký hlavolam. Empatia je totiž súhrnom viacerých pojmov, objavuje sa v mnohých súvislostiach a za rozličných okolností. Zahŕňa množstvo procesov, ktoré sú sami o sebe závislé od mnohých činiteľov. Nie je vo svojej podstate vôbec jednoduchá, čo znamená, že za rozličných okolností sa uskutočňuje v rozličnej miere a rozličným spôsobom. Béla Buda o nej píše, že je "skôr možnosťou, ktorá sa pri stretnutí mnohých špeciálnych predpokladov stáva skutočnosťou v závislosti od zoskupenia okolností podmienok."(Buda B., str. 50)
Nech je ako chce, každý pojem, ktorý sa vo vedeckom pojmosloví objaví, má svoje všeobecné ukotvenie. Spoločenské vedy vďaka svojej blízkosti k človeku oplývajú rozmanitosťou definícií. Nebolo by účelné spomínať tu každé vymedzenie pojmu empatie, na ktoré možno naraziť, a preto uveďme jedno z najvýstižnejších: "Empatia je taká schopnosť osobnosti, pomocou ktorej sa osobnosť v rámci bezprostrednej komunikácie s druhým človekom vie vžiť do jeho duševného stavu. Na základe tohto vžitia vie vycítiť a pochopiť v tom druhom také emócie, motívy a snahy, ktoré tento človek nevyjadruje v slovách priamym spôsobom a ktoré nevyplývajú zákonite zo situácie medziľudského vzťahu..., Možno to vyjadriť aj tak, že osobnosť sa vžije, ba akoby premieta seba do druhého." (B.Buda, str.51)
Vidíme, že pre empatiu platia určité predpoklady, ktoré sú pre jej vzbudenie a rozvíjanie nevyhnutné.
Nech je ako chce, každý pojem, ktorý sa vo vedeckom pojmosloví objaví, má svoje všeobecné ukotvenie. Spoločenské vedy vďaka svojej blízkosti k človeku oplývajú rozmanitosťou definícií. Nebolo by účelné spomínať tu každé vymedzenie pojmu empatie, na ktoré možno naraziť, a preto uveďme jedno z najvýstižnejších: "Empatia je taká schopnosť osobnosti, pomocou ktorej sa osobnosť v rámci bezprostrednej komunikácie s druhým človekom vie vžiť do jeho duševného stavu. Na základe tohto vžitia vie vycítiť a pochopiť v tom druhom také emócie, motívy a snahy, ktoré tento človek nevyjadruje v slovách priamym spôsobom a ktoré nevyplývajú zákonite zo situácie medziľudského vzťahu..., Možno to vyjadriť aj tak, že osobnosť sa vžije, ba akoby premieta seba do druhého." (B.Buda, str.51)
Vidíme, že pre empatiu platia určité predpoklady, ktoré sú pre jej vzbudenie a rozvíjanie nevyhnutné.
Empatia -obsah pojmu, predpoklady
Hoci by sa to z definície mohlo zdať, medzi empatiou a vžívaním neexistuje jednoduchá rovnosť. Empaticky sa človek správa vtedy, keď vžívaním dosiahnutý citový zážitok z druhého človeka vedome spracuje, čo predstavuje pomenovať a vyložiť si súvislosti, ktoré v tom druhom pochopil. Popri tom ale nemožno zabúdať, že aby sa v ňom skutočne odzrkadlili zážitky iného človeka, musia byť city prvoradé. Na upresnenie treba vyložiť niekoľko skutočností.
K empatii dochádza obyčajne medzi dvomi ľuďmi. Aj keby išlo o empatické zameranie sa na skupinu ľudí, tento proces koniec-koncov i v tomto prípade prebieha na úrovni dvoch osôb.
Ďalej si empatia vyžaduje bezprostrednú komunikáciu, tzn. komunikujúci sa musia navzájom vidieť a počuť, pri čom empatia zohráva najdôležitejšiu úlohu pri vnímaní metakomunikácie, ale o tom až neskôr. Na to, aby sa empaticky vnímali, nemusia medzi nimi prúdiť slová, ale vo všeobecnosti sa empatia uplatňuje a rozvíja v slovných rozhovoroch. Je potrebné poznamenať, že rozhovor je len sociálnou situáciou, javiskom, na ktorom sa môže empatický proces odohrať.
V skutočnosti tu slová nezohrávajú veľký význam, až na zvláštne prípady, napr. povolania, pri ktorých sa pomáha ľuďom. Ďalšou podmienkou je cieľavedomá zameranosť, sústredenosť osobnosti na toho druhého. Niekedy stačí, aby nás na ňom niečo upútalo. Nemusíme sa ihneď od začiatku na neho cielene zamerať. Čo je však pre rozvinutie intezívnej empatie nevyhnutné, je naša túžba, aby sa uskutočnila.
Empatia je proces, v ktorom sa spája niekoľko okamihov. B. Buda ich pripodobňuje k ponoreniam a vynoreniam lovcov perál. Striedanie okamihu vynorenia a ponorenia je akoby kmitaním medzi vedomou a emočnou stránkou osobnosti. Pri "vynorení" človek rozumovo spracúva emočnú "korisť", tzn. premieňa ju do myšlienok, a na druhej strane sa oddáva stavu plného citov a ľahkého bezvedomia. Toto striedanie môže prebiehať tak rýchlo, až sa zdá, že ide o spojitý proces, a vytvára pomerne dobrú predstavu o tom, čo empatia je.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.